Slovenská tenisová reprezentantka Kristína Kučová (32) sa pre zdravotné problémy nemôže venovať naplno tréningom a aj preto sa jej naskytla zaujímavá možnosť počas konania tenisových turnajov zo série EMPIRE Indoor Tennis Tour v Trnave. Pomáhala na tournament desku. „Ako hráčka dobre viem, čo je potrebné. Veľmi som sa tešila, že som si to mohla vyskúšať a pomôcť trochu turnaju. Áno, bola som dievča pre všetko. Ale potom som to hodila na moju maminu, lebo túto úlohu bolo náročné skĺbiť s mojím navštevovaním fyzioterapie a nabitým programom vrátane návštev lasera a plávania,“ prezradila s úsmevom Kučová, ktorá sa v novembri 2022 vráti do TC EMPIRE Trnava trénovať na novú sezónu.

Ako sa máš?

„Ale dobre sa mám. Opadol zo mňa ten dlhoročný stres z turnajov, opadol zo mňa adrenalín. Zároveň sa však už sústreďujem aj na budúci rok a novú sezónu. Veľmi rada som si takto trochu oddýchla, aj po mentálnej stránke, aj po fyzickej. Chcem sa do toho zase dostať.“

Ako dlho ťa trápi zranenie a čo o presne ide? Návrat plánuješ na Australian Open 2023?

„Plánujem návrat v Austrálii a dúfam, že to vyjde. Naposledy som hrala na grandslamovom turnaji vo Wimbledone. Zvažovala som prestávku už na konci apríla alebo v máji 2022, keď som druhýkrát v tomto roku chytila covid. Cítila som sa hrozne. Bolo mi veľmi ľúto, že nemôžem trénovať a nemohla som skoro nič robiť. Mrzelo ma to, lebo som bola opäť v prvej stovke rebríčka WTA a problémy s covidom sa ťahali po celý rok. Ešte som nevedela, či to zabalím už po Roland Garros alebo až po Wimbledone. Som rada, že vďaka zmrazeniu renkingu som ešte ostala v prvej stovke. Pre covid sa mi zhoršil aj stav kolena a preto som dospela k takému rozhodnutiu.“

Objavil sa u teba nejaký postcovidový syndróm? Stáva sa to bežným ľuďom, aj profesionálnym športovcom, ktorí sa potom sťažujú na to, že to má vplyv na ich formu.

„Ide o niečo také. Pretože výsledky krvných testov som mala dobré, ale telo bolo unavené, nemala som energiu. Po desiatich minútach hrania som dostávala kŕče. Mala som nonstop bolesť na hrudi. Plus prišla strašná únava, ako keby mi odišli úplne nohy. Podobne, ako to povedal v minulosti Peter Sagan. Odchádzať mi začalo aj koleno. Bola som na tom biedne.“

Zašla si aj za nejakými odborníkmi, u ktorých si hľadala riešenie situácie?

„Prvýkrát som išla na operáciu pravého kolena v roku 2018. Chodila som za viacerými špecialistami, vrátane Pavla Kolářa v Prahe. Pozreli ma doktori asi na všetkých kontinentoch. Teraz som všetko konzultovala s pánom Kordošom v Retre, s ktorým preberám podrobnosti ostatné dva-tri roky. Liečil mi to aj  kyselinou hyalurónovou. Teraz to riešim s fyzioterapeutmi, ktorí mi nastavili cvičenia.“

Do akej tréningovej záťaže môžeš ísť? Trénovala si už aj v Trnave.

„Všetko to riešim tak pocitovo. Hlavne sa sústredím na to, aby sa spevnilo koleno. Opieram sa najmä o zdravú nohu, nemôžem sa poriadne oprieť o chorú. Toto bol úplný základ. Ide to veľmi pomaly, ale ide to aspoň dobre. Zahrať si chodím raz za čas, trénovala som aj s Elou Pláteníkovou, prípadne s ďalšími hráčmi akadémie EMPIRE Tennis Academy. Je to však väčšinou len zo stredu kurtu, respektíve s minimálnym pohybom. Chcem držať raketu v ruke, nemôžem niekoľko mesiacov vôbec nehrať. No zároveň nemôžem byť ešte v zápasovom móde.“

Kedy nastane ten čas?

„Je to pomaly lepšie, takže chcem pridávať. Ale teraz ešte pôjdem za priateľom do New Yorku. Začnem hrávať aj s ním. Následne sa vrátim v novembri do TC EMPIRE Trnava. Potom si už nastavím tréningový program s trénerom Vladimírom Pláteníkom. Dúfam, že to už vtedy bude bez problémov.“

V našom trnavskom klube je teraz aj mladá 16-ročná Američanka Brooklyn Olsonová, prišla sem s tebou?

„Áno, môj priateľ ju trénoval v Amerike. Chceli sme jej takto pomôcť. V tomto pomohol aj pán tréner Pláteník a klub. Ponúkli sme je možnosť, že by tu ostala a mohla sem chodievať a trénovať v trnavskej akadémii.“

Brooklyn si vyskúšala aj oba turnaje s dotáciou 60 000 USD, dostala voľné karty do kvalifikácií dvojhry.

„Na prvom turnaji bola veľmi nervózna. Na druhom to už prežívala menej, uhrala si viac gemov. Bola to pre ňu obrovská skúsenosť. Môže z tohto len čerpať a ďalej napredovať. Keď sa na to spätne pozrie, bude podľa mňa spokojná. Boli to jej prvé ženské turnaje s takouto dotáciou.“

Aký si mala dojem z tvojej novej pozície na turnajoch v Trnave? Pomáhala si aj na tournament desku.

„Rada to robím, veď čo sa týka turnajov, ako hráčka dobre viem, čo je potrebné. Je mi to blízke a veľmi som sa tešila, že som si to mohla vyskúšať a pomôcť trochu turnaju. Áno, bola som dievča pre všetko (smiech). Ale potom som to hodila na moju maminu, lebo túto úlohu bolo náročné skĺbiť s mojím navštevovaním fyzioterapie a nabitým programom vrátane návštev lasera a plávania. Nemohla som tu byť celý deň. Ale mamina to robí veľmi rada a uchytila sa aj ona. Uvidíme, či ju zástupca riaditeľa turnaja Tomáš Boleman zavolá aj na ďalšie turnaje.“

Čo všetko bola tvoja pracovná náplň?

„Vymieňala som loptičky hráčkam, zapisovala som im tréningy. Buď prišli za mnou osobne alebo mi napísali na mobil. Niektoré chceli vedieť, kde by mohli dostať masáž. Mariam Bolkvadzeová z Gruzínska mi písala, či tu nepoznám dobrého fyzioterapeuta okrem turnajového, ktorý tiež pomáhal tenistkám. Zapínala som aj svetlá v tenisovej hale, bola som rozohrať Brooklyn na zápas. Pýtali sa ma i na dobré reštaurácie v okolí.“

Neboli zvedavé niektoré hráčky, či nemeníš job?

„Niektoré boli zvedavé, čo je so mnou, či mi nechýba tenis a podobne. Pokecala som si asi s polovicou hráčok z turnajového pavúka.“

Akú si mala spätnú väzbu od hráčok na prvé dva turnaje v Trnave?

„Myslím si, že boli veľmi spokojné. Keby som mala tieto turnaje porovnať so skúsenosťami napríklad z novembrových, decembrových alebo februárových halových podujatí vo Francúzsku, tak tam to je čistá mraznička. Mne tam v hale v Grenoble zamrzla aj voda vo fľaši. Tam majú takú zimu, že aj keby to boli posledné turnaje, tak už tam nejdem nikdy v živote. V Trnave bolo všetko super. Mali tu na jednom mieste hotel, reštauráciu, players lounge atď.  Nemali sa na čo sťažovať.“